P3tulin blog

Tí, ktorí ma lepšie poznajú, vedia, že rada nakupujem. A aby sme predišli nedorozumeniam, tak to uvediem aj na pravú mieru. Rada nakupujem oblečenie, nie potraviny. Ale aj v tom nakupovaní potravín by som sa mala viacej činiť...

Mnohí z vás sa určite chcú páčiť opačnému pohlaviu. Teda pokiaľ nie ste gay alebo lesbička. Ale aj medzi touto menšou skupinkou sa určite nájdu ľudia, ktorí sa chcú páčiť.  Ja sa zaraďujem do tej prvej skupiny a záleží mi na tom čo si na seba oblečiem. Preto aj rada nakupujem. Len treba mať na to aj náladu. Pokiaľ prídem do obchodu a niečo ma trápi a som myšlienkami niekde inde tak sa neviem sústrediť na nič, nie to ešte na nakupovanie.

Určite však v mojom prípade nejde o žiadnu závislosť. Na strednej škole som mala spolužiačku, s ktorou sme boli každý deň po škole spolu. Vždy keď sme náhodou išli okolo nejakého obchodu, tak tam musela vojsť a vyskúšať si polovičku toho čo tam mali. No a ak jej niečo sadlo, čo sa stávalo vo väčšine prípadov, tak vytiahla telefón a zavolala svojej mame s tým, že našla v obchode nejakú mega super fantastickú vec, ktorú musí mať a potrebuje od nej peniaze. Mama jej však vždy povedala, nech na to zabudne. Tak nastal čas na plán B, prepadnúť jej mamu v práci. Tá asi nevedela odolať jej očkám a už sme sa aj s peniazmi vracali do obchodu, v ktorom si dala to tričko, rifle, alebo všeličo iné odložiť. A toto sa stávalo pomerne často. Aj pár krát do týždňa. Ja som len na tým krútila hlavou, aj som jej pár krát povedala, že to preháňa, nech sa uvedomí, no bez úspechov.

Väčšinou obchody vymätám „iba“ v troch  prípadoch. Ten prvý je, keď zistím že sa zmenilo ročné obdobie a nemám už čo na seba. Napríklad naposledy, keď som bola na nákupoch (o tom napíšem samostatný blog), tak to bolo preto, lebo som s hrôzou zistila, že už je fakt poriadne teplo a som jedna z posledných, čo ešte nosí dlhé nohavice! A to ešte aj rifle, v ktorých som sa vždy úžasne prepotila. Áno som to ja, tá pomätená, ktorú ste minule videli v tých rifliach, keď ste vy mali chuť behať po meste len v plavkách. Ale ešteže máme v práci klimatizáciu. Takže som to poväčšinou vnímala len cestou busom do práce a z práce. Ďalší prípad je vtedy, keď s hrôzou zistím, že to čo nosím začínam nosiť v čoraz kratších intervaloch. A to znamená len jediné: vyjsť do obchodov a doplniť šatník. Tretí prípad nastáva vtedy, keď ma napadne, že dlho som nebola na nákupoch a treba to napraviť. Čiže keď dostanem na nakupovanie chuť. Keď sa mám priznať existuje aj štvrtý prípad a ten nastáva vtedy, ako som už spomínala vyššie, keď sa chcem páčiť niekomu konkrétnemu!

Zákon schválnosti je však otrasný. Vždy keď hľadám niečo konkrétne, tak vidím všetko možné len to nie... Tak sa často krát stáva, že idem s účelom kúpiť si nejaké skvelé tričko na ramienka a prídem domov s tričkom s rukávikmi. Lebo všetci predajcovia v Auparku si zmysleli, že tričká na ramienka ee. Alebo ďalší príklad. Páčia sa mi tričká s nápisom California. Prosím vysvetľenie nečakajte. Tí čo ma poznajú vedia prečo. Tak verte tomu, že také tričko bude na 99% bez výstrihu. Nie ďakujem, také tričko nechcem ani keby bolo zo striebra. Naschvál nepíšem zo zlata, keďže radšej nosím striebro ako zlato.

Čo sa mňa týka tak nerada nakupujem s húfom kamošiek. Zdá sa mi to priblbé a obmedzujúce. Nakupujem jedine s mamou alebo segrou. Lebo mi vždy poradia a viem, že sa nestane taká vec, že by si niektorá z nich zobrala do kabínky polovičku tovaru. To mi však nikto pri ostatných babách nezaručí.

Zato ale s chlapmi sa mi nakupuje dobre. Doteraz som nakupovala s dvomi chlapmi, teda ak nerátam môjho oca. Tým prvým bol môj bývalý priateľ. Väčšinou to bývalo väčšinou tak, že sme sa vybrali len na takú menšiu prechádzku (trebalo aj z tej postele vyjsť niekedy hehe).  To, že sme mali vo vačkoch aj peniaze bola len náhoda hehe.  Z tých prechádzok sme sa väčšinou vracali s rukami plnými tašiek. Tašiek s oblečením samozrejme.  A ak si náhodou niekto myslí, že ma ešte aj sponzoroval, tak nech si to láskavo vyhodí z  mysle. Dokonca sa pár krát stalo, že si na to oblečenie odo mňa požičiaval. Len už si nepamätam, či aj vracal tie peniaze potom. No nevadí...

Čo sa týka toho druhého chlapa, s ktorým som bola nakupovať, tak bol ním Milan. Ja viem nepoznáte ho asi väčšina, ale dostala som povolenie, menovať ho hehe. Tak sme sa začiatkom tohto roka, vtedy keď boli povianočné výpredaje, vybrali do jedného nemenovaného obchodu. Prišli sme tam, Milan si vybral nejaké rifle a tričká. A išli sme do kabínky. Teda lepšie povedané, on išiel do kabínky a ja som ho čakala pred ňou. Vyskúšal si všetky rifle, no ani jedny mu nesadli. Tak som mu ich išla vymeniť, aby sa on zbytočne nepreháňal a zatiaľ si skúšal tričká. Keď som sa vrátila, tak som mu podala nejaké rifle a šla som hľadať ďalšie tričká. A on skúšal. Nakoniec mu sadli rifle a aj nejaké tričká, tak sme to zobrali a išli zaplatiť. Keď sme vyšli pred obchod pozrela som sa na hodinky a neverila som vlastným očiam. My sme v tom obchode strávili hodinu! Vôbec sa nám to nezdalo.

Raz by som rada zašla na nákupy aj s nejakým metrosexuálom. A keby nezostalo, len pri nákupoch, tak by to bolo skvelé... :) Ale to je už na iný blog. Možno raz aj taký napíšem.